Inklúzia sa stáva čoraz aktuálnejšou spoločenskou témou. Je základným stavebným kameňom modernej spoločnosti, prináša rovnosť, podporuje rešpekt a vytvára podmienky pre zdravý spoločenský rozvoj. Nie je to však žiadna novinka ani trend. Kedy tento pojem vznikol, čo znamená, s čím si ju často ľudia pletú a prečo prečo inklúzia nie je láskavosť?
Inklúzia je …
… zjednodušene: proces začlenenia do celku. Cieľom tohto procesu je vytvoriť také prostredie, v ktorom sa všetci môžu plnohodnotne zapojiť do spoločenského, kultúrneho, vzdelávacieho, verejného či pracovného života bez diskriminácie a prekážok. Inkluzívne prostredie nie je akýsi kompromis pre menšiny – je to kvalitnejší, férovejší systém pre všetkých. Zo sociologického hľadiska predstavuje princíp zabezpečovania rovnakých príležitostí pre každého – bez ohľadu na odlišnosti.
A hoci sa môže sa zdať, že pojem inklúzia je pomerne nový, v skutočnosti sa tento koncept objavuje už viac než polstoročie. (Dokonca som našla zmienky v čínskom umení ↓ kde sa už 525 rokov p.n.l. začínajú objavovať obrazy stoličiek na kolieskach vyrobených špeciálne na prepravu ľudí. Predpokladá sa ale, že boli určené skôr pre členov šľachty, aby vyzerali dôležití, než aby pomáhali ľuďom so zdravotným postihnutím.)
No v 70. rokoch, už nášho letopočtu, sa vo Francúzsku začalo hovoriť o sociálnom vylúčení, najmä v súvislosti s rastúcou nezamestnanosťou a zhoršujúcimi sa životnými podmienkami. V reakcii na tieto problémy vznikli dokumenty zdôrazňujúce ľudské práva, dôstojnosť a prístup k základným službám – ako prirodzené pokračovanie ideálu Sloboda. Rovnosť. Bratstvo a postupne sa stali komplexnou odpoveďou na spoločenské vylúčenie. Pod pojmom komplexná si tak predstavme nielen pomoc jednotlivcom, ale nastavenie systémov tak, aby nikto nemusel stáť mimo spoločnosti.
V rokoch 2020 a 2021 prijala Európska komisia päť stratégií na vytvorenie podmienok pre všetkých, aby mohli žiť, prosperovať a plniť vedúcu úlohu bez ohľadu na rozdiely na základe rodu, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, a so slovami skutočne inkluzívna spoločnosť posilňuje a využíva potenciál všetkých ľudí rovnosť zaradila do centra svojho programu. Inklúzia sa tak stala záväzkom, ku ktorému sa prihlásilo aj Slovensko.
⚠️ Pozor ale!
Slová sa ľahko píšu a ešte ľahšie zvetrajú do niečoho formálneho. Inklúzia sa však nesmie diať na papieri. Potrebujeme ju v skutočnom svete, a na všetkých úrovniach: v kultúre, na školách, v zamestnaní aj vo verejnom priestore – skrátka v živote.
Ako sa inklúzia udeje?
Inklúziu nestačí vyhlásiť.
Treba ju žiť.
Skutočná inklúzia si vyžaduje, aby sme nezostali pri úmysloch. Na to, aby sa inklúzia mohla diať tak naozaj, ju potrebujeme z papierových záväzkov dostať do reality. Nepredstavuje totiž len fyzickú prítomnosť rôznych jednotlivcov, ale aj ich aktívnu účasť a možnosť plnohodnotného uplatnenia. Jedna vec je pozvať k stolu, niečo iné dať aj priestor hovoriť a byť vypočutý.
Na to je potrebné vytvoriť podmienky, vďaka ktorým sa všetci ľudia môžu dôstojne rozvíjať, patriť do spoločnosti a byť súčasťou diania. Nejde však o jednorazovú záležitosť. Ak ste pozorne čítali druhý odsek tohto článku, možno ste postrehli nenápadné, no dôležité slovo: proces. Tento proces je dlhodobý (a možno nikdy nekončiaci).
Čo je (a čo nie je) inklúzia
Ide o celkovú kultúru rovnakého prístupu. Nestačí, že budú pravidlá rovnaké, ak niekomu trvá dvojnásobne dlhšie, kým sa k nim vôbec dostane. Inklúzia je spôsob, ako zrovnať štartovaciu čiaru. Nie tým, že znížime nároky – tým, že odstránime prekážky. Tiež to neznamená, že každý dostane to isté, ani to, že všetci máme byť rovnakí. Znamená to, že rozdiely nie sú prekážkou a že každý dostane to, čo potrebuje na to, aby mohol vyrásť.
Inklúzia sú vzťahy.
Inklúzia je rešpekt k rozmanitosti.
Inklúzia je vzájomná akceptácia.
Odvážim sa povedať, že miera inklúzie v spoločnosti priamo odráža hodnoty, na ktorých táto spoločnosť stojí a stáva sa ich nástrojom:
Inklúzia ako nástroj solidarity
Solidarita je pocit spoluzodpovednosti – aj za niečo, čo sa nás osobne netýka. Ak bude inklúzia len pre tých znevýhodnených, nikdy sa nestane bežnou súčasťou života. Základom spolupatričnosti sa stane až vtedy, keď ju začneme vnímať ako príležitosť budovať dôveru medzi ľuďmi.
Základné princípy inklúzie
✓ participácia a zapojenie: inkluzívne prostredie umožňuje aktívnu účasť každého človeka na rozhodovacích procesoch a spoločenských aktivitách
✓ rovnosť príležitostí: každý človek má právo na rovnaký prístup k vzdelaniu, zamestnaniu, službám a spoločenským aktivitám
✓ prijatie rozmanitosti: inklúzia je postavená na rešpekte a akceptácii rôznorodosti – či už ide o kultúrne, etnické, jazykové, socioekonomické alebo individuálne rozdiely
✓ odstraňovanie bariér: či už fyzické (napr. bezbariérové prístupy), komunikačné (napr. používanie Braillovho písma) alebo sociálne prekážky, ktoré by mohli brániť plnému zapojeniu jednotlivcov
Inklúzia je kľúčom k rovnosti, pretože odmieta delenie na „my“ a „oni“. A keď je postavená na poctivých základoch, vytvára pevný rámec pre skutočnú sociálnu solidaritu.
Aký má inklúzia v spoločnosti význam?
Inkluzívna spoločnosť, ktorá prijíma a oslavuje svoje rozdiely, nie je len láskavejšia – je aj stabilnejšia, je silnejšia a odolnejšia voči krízam a konfliktom. Lebo ľudia, ktorí v nej majú miesto, nemajú dôvod z nej vypadnúť. A ak v nej všetci vedia, že raz budeme jej podporu potrebovať (z akýchkoľvek dôvodov) budujú systém, ktorý podrží každého. Ak sa vás niekto opýta, prečo potrebujeme inklúziu, povedzte mu napríklad:
Pretože svet nie je jednoliaty. A nikdy nebol.
Pretože nie každý má rovnaký štart – ale každý má mať šancu rozbehnúť sa.
Pretože rozmanitosť nie je slabosť systému, ale jeho sila.
Pretože férovosť nie je o rovnakom zaobchádzaní, ale o rovnakých možnostiach.
Pretože keď sa cítime prijatí, dokážeme viac.
Inklúziu potrebujeme nie preto, že niekto je slabší, ale preto, že všetci sme silnejší, keď na nikoho nezabudneme. A keď sa naučíme prijímať rozmanitosť, budujeme spoločnosť, ktorá drží pohromade.
[inclusio] začlenenie
[superare] prekonať
inklúzia = odstraňovanie prekážok
superar = prekonať prekážky, predsudky, seba samého
Inklúzia zohráva kľúčovú úlohu pri budovaní spoločnosti založenej na rovnosti a rešpekte. Keď sa rôzni ľudia učia spolu, rozvíjajú sa medzi nimi vzájomné vzťahy a dôvera. Tieto vzťahy prispievajú k budovaniu spoločnosti, kde sa ľudia navzájom podporujú a spolupracujú. Inklúzia tak v konečnom dôsledku prispieva k spoločnosti, ktorá je spravodlivá, súdržná, otvorená a kde má každý šancu využívať svoj potenciál bez diskriminácie. A to znamená lepší život pre všetkých.
Príkladom môže byť škola, kde žiaci z rôznych prostredí spoločne riešia problémy ako tím, čo má priamy prenos do spoločenského prostredia. Vďaka inkluzívnemu prístupu vo vzdelávaní vzniká prostredie, kde každý cíti, že je rešpektovaný a ocenený a ktoré podporuje vytváranie silnej sociálnej väzby medzi žiakmi.
Zhrnutie
Inklúzia nie je žiadna extra služba, ktorú môžeme občas ponúknuť. Je to základný pilier modernej a spravodlivej spoločnosti. Jej význam sa prejavuje v rovnosti príležitostí, podpore spolupráce a budovaní trvalých sociálnych väzieb. Každý malý krok smerom k inklúzii je krokom k lepšej spoločnosti, v ktorej bude dobre všetkým. Spoločne môžeme vytvoriť prostredie, kde každý jedinec, bez ohľadu na svoje rozdiely, má možnosť rásť, učiť sa a prispievať k spoločnému dobru. Všetci máme možnosť prispieť k tomu, aby sa tieto princípy stali realitou vo vzdelávaní aj v bežnom živote. Inklúzia nie je láskavosť. Je to štandard.
Implementujete inkluzívny prístup v bežnom živote? Dajte nám v komentároch vedieť, ako sa vám to darí 👇
4 #funfacsts o inklúzii
💡 10. október = Svetový deň inklúzie
💡 V Španielsku od roku 2020 funguje Ministerstvo inklúzie, sociálneho zabezpečenia a migrácie. Jeho úlohou je znižovať sociálne nerovnosti, zabezpečiť dôstojné dôchodky a podporovať migrantov.
💡 V roku 2023 Kolumbia zriadila Ministerstvo rovnosti a ekvivalencie, ktoré sa zameriava na podporu práv žien, etnických menšín, LGBTQ+ komunity, migrantov, osôb s postihnutím, chudobných a obyvateľov vylúčených regiónov.
💡 Už viac než 160 rokov existuje vo vláde Nórska Ministerstvo práce a sociálnej inklúzie – založené v roku 1846 (slovo inklúzia bolo do názvu pridané v roku 2006). Zameriava sa na integráciu cudzincov, upravuje pracovné prostredie a sociálnu politiku tak, aby každý mohol byť súčasťou systému .
