Hudobná výchova nemusí byť len o spievaní piesní a čítaní nôt. Existuje spôsob, ako deti vtiahnuť do hudby tak, aby sa stali jej spolutvorcami. Reč je o grafických partitúrach – vizuálnych záznamoch hudby, ktoré dávajú priestor fantázii, interpretácii a tvorivosti. Kde sa grafické partitúry vzali, ako fungujú a prečo by ste ich určite mali zaradiť do svojich hodín? Zistíte té-raz!
Čo sú grafické partitúry?
Grafická partitúra[1] je notová technika, ktorá na reprezentáciu hudby namiesto tradičného notového zápisu využíva obrázky, abstraktné symboly, grafické prvky, ilustrácie a text, tvary, farby a/alebo rôzne iné symbolické prvky.
Dá sa povedať, že grafické partitúry sú alternatívnou k tradičnej notácii a prichádzajú na scénu, keď tradičný zápis nedokáže obsiahnuť všetko, čo potrebujeme. Vyzerať to môže napríklad takto (oveľa viac príkladov nájdete na konci článku):
♫ Tradičná hudobná notácia umožňuje na základe poznania kódu dešifrovať základné intencie autora a koncepcie skladateľa, ako aj hudobnú štruktúru kompozície. Hudobný tvar klasickej partitúry je konkrétny a každá interpretácia tohto záznamu prináša novú aproximáciu autorskej intencie.
♫ Netradičná / Grafická hudobná notácia prichádza, keď tradičný notačný systém nestačí, teda ak treba zaznamenať iné kvality zvukového diania (dĺžku, výšku, intenzitu tónu, melodiku, harmóniu, metrum, tempo, agogiku, rytmus, proces diania, gesto, sonoristiku, priestor, akciu, farbu či svetlo).[2]
Prečo grafické partitúry vznikli?
Hoci grafické partitúry kolujú vo svete orchestrálnej a experimentálnej hudby už od začiatku 20. storočia (no nejaké snahy tu vraj boli už v 9. storočí!), mimo neho ide stále o relatívne neznámu techniku. Išlo o alternatívny spôsobov, akým skladatelia vyjadrovali seba samých. Veľmi jednoducho a laicky povedané, vznikli preto:
- lebo tradičný zápis nedokázal obsiahnuť všetko (svetlo, pohyb a pod.)
- a aj kvôli tomu, že sa začal brať aj ohľad na interpreta a jeho osobný vklad – to je zároveň dôvod, prečo sú grafické partitúry výborné pre žiakov: dovoľujú hrať podľa ich fantázie (o tom píšeme nižšie)
Jedným z príkladov prvej – už plnohodnotnej – grafickej notácie v partitúre je Morton Feldmanov Projection 1 z roku 1950 pre sólové violončelo. Vyznačuje sa originálnou notáciou, ktorá vyzerá skôr ako schéma elektrického obvodu (veď posúďte sami ↓) a môže znieť aj takto.
Ďalšie pokusy o zmenu z tradičných zápisov na grafické partitúry prichádzali od skladateľov ako Henry Cowell, Krzysztof Penderecki, Karlheinz Stockhausen, John Cage, Roman Haubenstock-Ramati či Cornelius Cardew, ktorého dielo Treatise je považované za najväčšou hudobnú partitúru, aká kedy vznikla:
Patria grafické partitúry do školy?
Opakujte po mne:
áno!
Hoci snahy o malú revolúciu v hudobnom vzdelávaní na školách vznikli už od 40. rokov minulého storočia (pozdravujem do minulosti Carla Orffa, Zoltána Kodályho, Ivana Poledňáka a mnohých ďalších 👋), v praxi stále prevláda transmisívny spôsob vyučovania [3]. Osobný vklad dieťaťa, jeho predstavy a fantázia tak aj naďalej zostávajú v edukačnom procese nevyužité, často až nežiadúce („Je to takto a hotovo!“).
Poďme to zmeniť.
Hudobná lektorka a trénerka kreativity Erika Coyle považuje za jeden z najlepších spôsobov, ako sa posunúť z tohto zaužívaného vyučovacieho procesu ku kreatívnemu, zavedenie divergentných úloh:
- improvizačné cvičenia
- úlohy elementárneho komponovania
- grafické partitúry
Ako grafické partitúry používať a aký majú vplyv na hudobnú kreativitu?
Grafické partitúry nie sú doménou hudobnej pedagogiky, napriek tomu v nej majú osobitý význam. [4] Z hľadiska typu edukačných materiálov sa grafické partitúry zaraďujú medzi otvorené divergentné úlohy. Ich využívaním v edukačnom procese rozvíjame u žiakov predstavivosť a kreatívne myslenie a svoje miesto v školskej praxi si preto jednoznačne zaslúžia:
Učiteľstvu ponúkajú možnosť, ako z bežnej hudobnej výchovy spraviť dobrodružstvo, v ktorom sa pestuje kreatívne myslenie, predstavivosť a spolupráca a žiaci sa učia nielen počúvať, ale aj vymýšľať vlastné riešenia, pričom neexistuje správne a nesprávne.
Pri klasickej partitúre učiteľ aj žiak „len“ interpretujú predstavy skladateľa, čo skladateľ napísal.
Pri grafickej partitúre je to naopak – obrázky, symboly a tvary sa stávajú výzvou na objavovanie.
Znamená to však, že notová osnova ako ju poznáme z tradičných hodín hudobnej výchovy nemá význam?
„Tradičná notácia má v edukácii často (a pochopiteľne) primárne postavenie. Realita je taká, že vo vyučovaní nezostáva čas na improvizáciu a kreativitu. Rozvíjanie kreatívneho hudobného myslenia by malo byť na rovnakej úrovni ako získavanie teoretických poznatkov. Z tohto hľadiska sú grafické partitúry vhodný metodický materiál, pretože nám môžu pomáhať nie len v učení sa nových poznatkov, ale žiaci sa zároveň stávajú spolutvorcami a aktívnymi účastníkmi hudobného procesu. Samozrejme je nevyhnutné vedieť ako tieto partitúry interpretovať a zavádzať ich do edukácie. Preto vediem kurzy aktualizačného vzdelávania, kde učiteľky a učiteľov učím, ako vytvárať vlastné partitúry so žiakmi a ako ich premeniť na nástroj motivácie aj pre tých, ktorí k hudbe nemajú prirodzene blízko,“ hovorí hudobná lektorka a trénerka kreativity Erika Coyle.
Ako sa grafické partitúry čítajú?
Grafická partitúra funguje inak než tradičný zápis. Moderné grafické partitúry sú otvorené a umožňujú interpretovi flexibilne stvárňovať skladateľove myšlienky a slobodne ich interpretovať.
Inak povedané,
pri čítaní grafickej partitúry záleží na subjektívnom vnímaní interpreta, pričom pri klasickej partitúre interpret musí dešifrovať kód a hrať zapísanú predstavu autora.
Presa len však existujú základné pravidlá pri interpretácií grafických partitúr:
- interpretácia grafických partitúr vychádza zo zvukovosti a hudobnej estetiky hudby 20. a 21. storočia
- ak autor*ka zadáva k partitúre inštrukcie, tak ich dodržiavame
Ak ste zvedaví, ako vyzerá čítanie a interpretácia grafických partitúr z nášho kúta sveta, pozývam vás na 2-minútový mini-koncert Cluster Ensemble, ktorý interpretuje grafické partitúry Milana Adamčiaka – Duo. Na klarinete Braňo Dugovič, hlas patrí našej kolegyni Eve Šuškovej.
Základné znaky klasickej a grafickej notácie
Všeobecne pojem partitúra označuje záznam (manuskript alebo tlač) viac-hlasnej hudobnej kompozície prostredníctvom simultánnej notácie jednotlivých či skupinových zúčastnených partov – nástrojov. Je to taký písaný ťahák ku zvukovej realizácii hudobného diela. A tento ťahák môže byť tradičný – alebo aj nie.
| Tradičná (klasická) notácia | Netradičná (grafická) notácia |
| kód pre hudobníkov | záznam akcie, situácie |
| súbor znakov a symbolov | maľba, kresba, text |
| jednotnosť | mnohotvárnosť |
| uzavretosť | otvorenosť |
| konkrétny hudobný tvar | nekonečné množstvo riešení |
V súčasnosti sa grafická partitúra využíva aj v iných oblastiach než hudba a môže tak byť záznamom napríklad aj tanca, svetelno-kinetických predstavení, audiovizuálnych performancií, happeningov, akcií, multimediálnych projektov či živých inštalácií.
A čo vy? Využívate grafické partitúry na svojich hodinách? Dajte nám v komentári vedieť!
3 #funfacsts o grafických partitúrach
💡 Za „Mount Everest“ grafických hudobných partitúr sa považuje dielo Corneliusa Cardewa Treatise (1963-1967). Pozostáva až z 193 stránok vysoko abstraktných partitúr a niektoré sa vystavujú v galériách. Jednu z nich vidíte na prvom obrázku tohto článku.
💡 AI: Pozrite sa, ako vyzerajú grafické partitúry vygenerované umelou inteligenciou.
💡 Interpretácia grafických partitúr sa zozačiatku nestretla s úspechom publika. Premiéry experimentálnych zápisov bežne končili odchodom ľudí a mediálnym výsmechom.
[1] (angl. graphic scores / notation). V literatúre sa okrem termínu grafická partitúra stretávame aj so synonymami, ako napr. vizuálna partitúra, grafická hudba, grafická notácia, vizuálna notácia. V mnohých prípadoch však tieto synonymá nezodpovedajú kritériám grafickej partitúry a často nimi ani nie sú. Pre naše účely používame v článku termín grafická partitúra alebo grafická notácia.
[2] ADAMČIAK (2012-2013, s. 20) rozdeľuje netradičné notácie na vizualizované partitúry, partitúry ako grafiky, intermediálne partitúry, partitúry reči a písma, metapartitúry, kvázipartitúry a pseudopartitúry.
[3] pasívny spôsob výučby, prenos hotových poznatkov od učiteľov k deťom
[4] KRKOŠKOVÁ, E. Dizertačná práca: Grafické partitúry v hudobnej edukácii na primárnom stupni vzdelávania na Slovensku. 2019. Univerzita Komenského v Bratislave. Pedagogická fakulta.
