Spoločnosť je polarizovaná.
Koľkokrát ste počuli túto vetu?
Nuž, slovenská societa sa naozaj nemá dobre – názory sa trieštia, rodiny hádajú, internet je plný nenávisti a klamstva. Čoraz viac ľudí sa uzatvára do vlastných bublín a prestáva veriť, že by sa mohli s niekým „z druhej strany“ ešte niekedy dohodnúť. Ako žiť v krajine, v ktorej sa navzájom nepočúvame? Dá sa opäť naučiť rozprávať, dôverovať si, hľadať spoločnú reč? Nech sa páči, tu je recept.
Pozeráte sa na pódium. Ste jedným z 20 000 ľudí zhypnotizovaných obrovskou vlnou energie. Koncentruje sa na hlavnom pódiu Szigetu – jedného z najväčších festivalov Európy. Na pódiu stojí zbor 500 detí. Usmievajú sa, niektoré prirodzene tancujú. Všetci, vrátane vás, spievajú One love. One heart. Let’s get together and feel alright.
Každé z detí si so sebou nesie vlastný príbeh. Žijú v rôznych podmienkach, ich rodičia pochádzajú z rôznych sociálnych vrstiev, majú rozmanité vierovyznanie a etnickú príslušnosť. Vy to však nevidíte. Neviete, ktoré detí je zo znevýhodneného prostredia, ktoré z prestížnej školy, ktoré hovorí po nemecky, ukrajinsky, maďarsky alebo rómsky. Dokážu to, čo sa mnohým dospelým nedarí – napriek rozdielnostiam si rozumejú. Ako je to možné?
Hudba nie je cieľ. Je to cesta.
Cieľom je vzájomná súdržnosť detí a pochopenie, že naša spoločnosť je pestrá a každý v nej dokáže mať svoju dôstojnú rolu. Keď deti stoja vedľa seba, uvedomujú si, že na to, aby výsledok znel dobre, potrebujú jeden druhého – rovnako ako v živote. Učia sa nielen spievať a hrať, ale aj počúvať sa navzájom. V speváckych zboroch sa stretávajú s kultúrnou pestrosťou a rôznymi schopnosťami. Prirodzene sú tak vedené k tímovej spolupráci. Učia sa oceňovať seba samých, byť hrdí na svoju kultúru a pôvod a zároveň rozmanitosť vnímať ako hodnotu, nie ako “problém”.
Spevácky zbor je metafora spoločnosti: funguje, keď sa navzájom rešpektujeme a spolupracujeme..
Hoci vytvoriť výberovú spevácku skupinu môže znieť lákavo, je dôležité, že takýto malý model demokratickej spoločnosti nie je založený na talente. Príležitosť zapojiť dostáva každé dieťa, pretože každé v sebe skrýva potenciál na niečo iné. A ak nikto nestojí bokom, začnú za diať zázraky.
Ako môže hudobná výchova riešiť závažné problémy Slovenska?
Existuje neviditeľná sila, ktorá drží krajinu pokope.
Súdržnosť.
Vďaka nej nájdu zdanlivo odlišní jednotlivci to spoločné. V súdržnej komunite, obci či krajine majú ľudia medzi sebou dobré vzťahy, dôverujú a pomáhajú si, cítia sa bezpečne. Nikto predsa nechce žiť v prostredí plnom agresie, nedôvery a konfliktov. Aby však toto mohlo byť realitou, musí prispieť rukou k dielu každý z nás.
Viaceré štúdie potvrdzujú, že hudba zlepšuje koncentráciu, rozvíja jazykové schopnosti, buduje emocionálnu inteligenciu. A čo je najdôležitejšie, učí počúvať – seba aj ostatných. V spoločnosti, kde si ľudia prestávajú rozumieť, je to jedna z najdôležitejších zručností. Pôsobí na mozog stimulujúco, a u detí je tento efekt ešte výraznejší. Mení ich priamo v zboroch, no nepriamo sa prenáša aj na spolužiakov, súrodencov, rodičov, prechádza cez učiteľstvo na školy, od nich na celé komunity a má potenciál pohnúť spoločnosťou.
Spojenie hudobná výchova sa skladá z dvoch jednoduchých slov. Každé z nich v sebe ukrýva jedinečnú silu, ktorá v synergickom spojení znamená recept na zmenu:
Kým v hudba nesie odkaz, že kultúra je základom národnej identity a komunikuje zdieľané hodnoty, tradície a jazyk, integruje rôzne etnické a kultúrne skupiny do súdržnej národnej identity, výchova pomáha deťom zorientovať sa v zložitom svete, dať im hodnotový základ, budovať v nich schopnosť vytvárať vzťahy, spolupracovať v rozmanitých kolektívoch.
Dá sa to.
Funguje to.
Hudba tak silná, že mení spoločnosť
Výsledkom je žiačka, ktorá trpela mutizmom (síce počula a rozumela, ale neodpovedala na otázky). Po niekoľkých mesiacoch v hudobnej triede začala pri spievaní otvárať ústa. Výsledkom je chlapec z Ukrajiny, ktorý prišiel po úteku pred vojnou. Na začiatku bol tichý a uzavretý, no keď deti v triede začali spievať ukrajinskú pieseň, precítil moment prijatia, ktorý mu pomohol cítiť sa medzi spolužiakmi bezpečne. Výsledkom je deviatačka, ktorá sa rozhodla pre štúdium na pedagogickej škole a chce zlepšovať vzdelávanie na Slovensku.
Výsledkom je však aj príbeh školy v Detve, na ktorej sa takto podarilo zvrátiť biely útek (demografický trend spočívajúci v odchode bieleho obyvateľstva z oblastí, v ktorých narastá koncentrácia nebielych obyvateľov) a hroziacu segregáciu. Rodičia, ktorí predtým zvažovali preloženie svojich detí inam, začali vidieť školu inak. Zrazu už nebola len miestom konfliktov, zmenila sa na atraktívnu školu, ktorá svojim prístupom patrí medzi najpokrokovejšie na Slovensku. Týchto príbehov postupne pribúda.
Na veľké výzvy nestačí sólista – potrebujeme celý orchester.
Na Slovensku dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme miesta, kde sa ľudia učia počúvať jeden druhého. Potrebujeme spoločné projekty, ktoré nás nielen naučia rešpektu, a ukážu, že spoločne dokážeme vytvoriť niečo hodnotné. Niečo, na čo môžeme byť hrdí. Rovnako ako deti na pódiu, kde sa deje to, čo by sme chceli vidieť v celej krajine.
