Kedy ste sa naposledy cítili naozaj tvorivo?
Možno to bolo pri varení večere, pri riešení nečakaného problému v práci, alebo keď ste deťom vymýšľali rozprávku na dobrú noc. Kreativita a tvorivosť nie sú len o maľovaní a skladaní piesní – je to spôsob myslenia, ktorý nás drží v pohybe. V tomto článku sa dozviete:
- prečo je kreativita pre deti dôležitá
- že byť kreatívny nie je talent, ale tréning
- čo je potrebné na to, aby kreatívne myslenie mohlo nastať
- ako kreatívne myslenie pomáha budovať sebadôveru
- ako podporiť každodennú tvorivosť
Čo je vlastne kreativita?
Kreativita je super.
Pod týmto pojmom však nemyslíme len vynikajúce a originálne umelecké diela malých géniov, ale aj každodenné (často prehliadané) znaky tvorivosti. Keď kreativitu u detí rozvíjame, pomáhame im budovať tvorivé myslenie. Výsledok? Deti sa stávajú vynaliezavými a schopnými riešiť rôzne situácie a problémy. Hudobný pedagóg Peter R. Webster hovorí, že kreativita je produkcia nových nápadov, produktov alebo riešení. Kreatívne odpovede sa podľa neho vyznačujú novosťou a originálnosťou, a mali by zapadať do vymedzeného cieľa. Proces kreatívneho myslenia môže nastať pri riešení otvorených úloh. Vtedy je dieťa nútené využiť vlastné predstavy a nápady. [1]
Ako asi sami vnímate, náš vzdelávací systém je nastavený na meranie výkonu a získavanie informácií. Kreatívne a inovatívne učenie tak nie je zaužívanou tradíciou – a to nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách Európskej únie. Pritom nevyhnutnosť kreativity vo vzdelávaní je opakovane potvrdzovaný [2].
Kreativita, tvorivosť a náš mozog
Ľudský mozog nechce byť vždy kreatívny. Je navrhnutý tak, aby zistil, ako veci fungujú. Keď túto informáciu dostane, tak ju ,,uzamkne“ 🔒 do podvedomého procesu, aby sa vedomie mohlo sústrediť na iné záležitosti. Takto to napríklad funguje aj s hraním na klavíri:
- najprv sa náš mozog zameriava na to, ktorý prst kam položiť
- v začiatkoch sa sústredíme na to, aby sme zahrali správnu notu, správnym prstom
- keď túto informáciu náš mozog spracuje a pochopí, už sa môže sústrediť napríklad na to, ako silno alebo ako dlho zahrať daný tón
Iným príkladom sú otvorené otázky alebo úlohy – teda tie, ktoré majú niekoľko riešení (v niektorých prípadoch až neobmedzené množstvo riešení) a neuzatvoria sa jednoduchou odpoveďou ,,áno“ alebo ,,nie“. Pre kreatívne myslenie je dôležité, aby sa v týchto podvedomých databázach nachádzalo dostatočné množstvo informácií, aby mozog mal čo prepájať.
Laterálne myslenie
Na druhej strane, náš mozog potrebuje vyjsť za hranice databázy a vytvoriť niečo nové a originálne. Podľa lekára, psychológa a vynálezcu Edvarda de Bona je kreativita najdôležitejší ľudský zdroj. Bez nej by neexistoval žiadny progres, a navždy by sme opakovali rovnaké vzorce správania a myslenia.
V roku 1967 preto Bono vytvoril techniky, ktoré pomáhajú tomu, aby kreatívne myslenie mohlo nastať. Ide o skupinu procesov, ktoré poskytujú zámerný a systematický spôsob kreatívneho myslenia, ktorého výsledkom je opakovateľné inovatívne myslenie. Nazval ich laterálne myslenie. Jeho používaním prechádzame od známeho nápadu k vytváraniu nových nápadov. [3]
Ako vzniká kreativita?
Na to, aby sme mohli rozvíjať a posilňovať kreatívne myslenie, je potrebné vedieť, akým spôsobom, a za akých podmienok sa uskutočňuje. Aby kreativita mohla prúdiť, sú potrebné 4 zložky: osobnosť, priestor, proces a produkt.
Osobnosť
Našu kreativitu z časti ovplyvňujú genetické predpoklady. Dôležité vlastnosti, ktoré podporujú proces kreatívneho myslenia, sú napríklad:
- otvorenosť (byť prístupný voči novým nápadom, experimentovaniu)
- nezávislosť (schopnosť byť samostatný)
- asertívnosť (schopnosť primeraným spôsobom vyjadrovať svoje pocity)
- sebaistota (dôvera vo vlastné sily, schopnosti)
- flexibilita (schopnosť prispôsobiť sa, reagovať na zmeny)
Pozitívna správa:
všetky spomenuté vlastnosti ☝️ sa dajú kreovať a posilňovať už počas detstva. Samozrejme, u niektorých detí to môže byť jednoduchšie / náročnejšie než u iných.
Mnoho výskumov [4] potvrdilo, že vnútorná motivácia zohráva v procese kreativity významnú úlohu. Na druhej strane, vonkajšia motivácia sa v niektorých prípadoch javí ako kontraproduktívna. Dobrá známka, kúpa novej hračky alebo finančná odmena môžu natoľko ovplyvniť sústredenie sa na splnenie kreatívnej úlohy, že konečný výsledok nie je tak kvalitný, ako v prípade, ak nie sú dané vonkajšie motivátory. Najdôležitejšie v tomto procese teda nie je to, či je motivácia vnútorná alebo vonkajšia, ale ambícia a priebojnosť.
Priestor
Stimulovať kreativitu a inováciu môže aj pracovné prostredie. Miesto na vytváranie nových nápadov by malo byť flexibilné, presvetlené denným svetlom a s dostatočným priestorom. Vhodné je vytvoriť priestor, v ktorom sa dá nábytok jednoducho premiestňovať a prispôsobovať.
S vytváraním kreatívneho priestoru súvisí aj vytvorenie kreatívnej atmosféry – prostredia, v ktorom sa ľudia cítia pohodlne a dostatočne bezpečne na to, aby sa otvorili a povolili uzdu kreativity. Základom tvorivej atmosféry je zmysluplnosť. Pre kreatívny proces je dôležité pochopiť zmysel a dôvod. Vtedy je náš mozog zameraný na hľadanie tvorivých odpovedí a výsledkov.
Proces kreatívneho myslenia
Celý proces kreatívneho myslenia prebieha medzi divergentným a konvergentným myslením. Ide o dynamický mentálny proces ovplyvňovaný nadobudnutými zručnosťami, vrodenými schopnosti a zámerom. Aby kreatívne myslenie vôbec mohlo nastať, je dôležité, aby deti mali pri výučbe dostatok priestoru na každú jeho časť:
- čas s hraním sa s myšlienkami (preparácia)
- čas strávený mimo úlohy (inkubácia)
- čas na prácu v štruktúrovaných spôsoboch (overenie)
konvergentné myslenie = lineárne, zamerané na nájdenie jednej správnej odpovede
divergentné myslenie = objavovanie viacerých riešení a generovanie nových nápadov
laterálne myslenie = spojenie konvergentného a divergentného myslenia
Produkt
Kreativita a kreatívne myslenie je doménou len veľkých majstrov.
✖️ Mýtus!
Za kreatívny je považovaný každý ľudský čin, ktorý prináša niečo nové – bez ohľadu na to, či ide o fyzický produkt, mentálny alebo emocionálny konštrukt, ktorý žije v osobe, ktorá ho vytvorila a je známy len tejto osobe. [5]
Avšak,
nie je kreativita ako kreativita. Aj tvorivosť má svoje stupne a dá sa rozvíjať. Keď si to premietneme na školské prostredie, prvým krokom je uvedomiť si, že pestovanie kreativity je esenciálna časť vyučovacieho procesu a zároveň sa deje počas celého života. Kreatívne môže byť malé dieťa aj dospelý človek. Ak učiteľky a učitelia pochopia, ako jednotlivé stupne kreativity fungujú, môžu kreativitu svojich žiakov krásne rozvíjať.
Premietnime si ho na hodinu hudobnej výchovy:
Stupeň Mini-c:
Žiak vytvorí jednoduchú skladbu. Nemusí ísť o veľkolepé dielo na úrovni Beethovenovej symfónie, avšak pre ďalší rozvoj žiaka má tento produkt význam, je to pre neho niečo nové a výnimočné. Učitelia a rodičia by nemali prehliadať tieto každodenné produkty tvorivosti. Mali by vytvárať podnety a úlohy na každodenné rozvíjanie tvorivých činností.
Stupeň Little-c:
Na tejto úrovni sa odráža aspekt rastu z úrovne Mini-c. Rovnako vychádza z produktov každodennej kreativity a s vhodnou spätnou väzbou nastávajú pokroky. Následne tieto produkty môžu byť cenné pre okolie tvorcu.
Stupeň Pro-c:
Už hovoríme o kreativite na profesionálnej úrovni. Ide o dlhoročný tréning a cvičenie. Nie každý sa dokáže živiť kreatívnym myslením. V tomto prípade ide o žiaka, ktorého skladby sa hrávajú na koncertoch. Jeho diela sú rozpoznané hudobnými kritikmi a označované ako výnimočné, kreatívne. Na tejto úrovni je produkt kreativity uznávaný nielen rodičmi, ale aj širšou verejnosťou a ľuďmi, ktorí sú žiakovi/skladateľovi vzdialení a nepoznajú ho osobne.
Stupeň Big-C:
Sem patria umelci, o ktorých sa píše v knihách a ich diela sú rozpoznateľné celé desaťročia či storočia. V niektorých prípadoch môžu byť diela umelca rozoznané ako unikátne až po jeho smrti.
☝️ Nie každý, kto je na úrovni Pro-c kreativity, dosiahne úroveň Big-C. Sústredenie sa len na produkty úrovne Big-c kreativity môže viesť k domnienke, že len istá skupina ľudí môže byť kreatívna. Vo väčšine štúdií zameraných na kreatívne myslenie je v centre štúdium Big-C úrovne kreativity.
Druhá línia štúdia kreatívneho myslenia je založená na skúmaní každodennej kreativity. Skúmaná môže byť priemerná osoba počas aktivít, na ktorých participuje každý deň (kresba, usporiadanie hračiek, vytvorenie jednoduchej melódie, či textu piesne a podobne). Mnoho štúdií [7], ktorých výskumnou vzorkou sú študenti alebo deti, sa zaoberá práve každodennou kreativitou.
Najúčinnejšia a najpriamejšia cesta ako môžu učitelia a rodičia podporiť vývoj žiakovej kreativity, je dávať im spätnú väzbu na ich kreatívny potenciál a schopnosti. Pozitívna spätná väzba na kreatívne schopnosti má najsilnejší vplyv na žiakov základnej a strednej školy. Vďaka nej žiaci a žiačky nadobúdajú vyššiu mieru sebadôvery. [8]
Zhrnutie: Kreativita nie je výnimočná schopnosť vyvolených – je to spôsob, akým premýšľame, tvoríme a riešime každodenné situácie. Keď ju deťom (aj sebe) dovolíme rozvíjať, dávame priestor rastu, sebadôvere a radosti z objavovania. Tvorivosť potrebuje bezpečné prostredie, dôveru a trochu odvahy – nie dokonalosť. A to najdôležitejšie? Každý ju má v sebe. Stačí jej dať šancu.
[1] WEBSTER, P. 2019. Assessment of Creative Potential in Music. In: Oxford Handbook of Assessment Policy and Practice Music, Education, Volume 1
[2] Podľa analýzy Európskej únie v štúdii Creative Learning and Innovative Teaching (2010). Odporúčania vyplývajúce zo štúdie sú (okrem iného) zapracovať kreativitu do vzdelávacieho kurikula, ale aj medzinárodný tréning učiteľov a ich vzájomné vymieňanie skúseností v danej oblasti.
[3] de Bono Online Course
[4] Amabile, 1996; Collins and Amabile, 1999; Runco, 2003; Hennessey, 2010
[5] VYGOTSKY L. S. 1967. Play and Its Role in the Mental Development of the Child. In: Soviet Psychology Vol. 5, No. 3, s. 6-18.
[6] BEGHETTO R., KAUFMANN J. 2009. Beyond Big and Little: The Four C Model of Creativity. In: Review of General Psychology Vol. 13, No. 1, 1-12. American Psychological Association.
[7] Richards, 1990; Conner, Tennen, Fleeson, & Barrett, 2009; Hektner, Schmidt, & Csikszentmihalyi, 2007; Sylvia, Beaty, Neusbaum, Eddington, Levin- Aspenson, Kwapin, 2014
[8] BEGHETTO R. 2010. Creativity in the Classroom. In: The Cambridge Handbook of Creativity. New York: Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-51366-1.
