Milka Pašková je filantropka a podporovateľka kultúry a umenia. Spolu s manželom dlhodobo podporujú projekty, ktoré sprístupňujú umenie ľuďom a dávajú priestor novým príležitostiam. Milka sa rozhodla podporiť aj Superar, a preto sme ju pozvali na návštevu do dvoch materských škôl, v ktorých pôsobíme – vo Veľkej Lomnici a v bratislavskej Rozmanite. Rozhovor vedie naša fundraiserka Lucia Daubnerová. Milka jej prezradila:
- prečo jej záleží na tom, aby deti mali prístup k novým príležitostiam
- prečo podľa nej nikto nemá rovnakú štartovaciu čiaru
- a čo je pre ňu pri darcovstve dôležité
Milka, v prvom rade ti chcem veľmi pekne poďakovať za dôveru, ktorú si nám prejavila. Hoci sme sa spoznali len pomerne nedávno, rozhodli ste sa nás s manželom podporiť a pre nás to veľa znamená. Viem, že žiadostí o podporu vám chodí veľa, a preto ma zaujíma – čo ťa na Superar oslovilo? Kedy si si povedala, že toto je niečo, čo chcete podporiť?
Ten moment bol asi o tom, že ide o deti. Veľmi ma oslovilo, že s deťmi zo zraniteľného prostredia nepracujete izolovane, ale prepájate ich s deťmi, ktoré majú štartovaciu čiaru o niečo jednoduchšiu. Myslím si, že tieto mosty treba stavať. Keď sa deti stretávajú, spoznávajú a robia niečo spoločne, je to na prospech oboch strán. Vy im dávate príležitosť zažiť niečo spolu a možno aj zmeniť pohľad na seba navzájom.

A potom je tu ten potlesk. Je pre mňa dojemné, že deti môžu zažiť uznanie, ktoré možno dovtedy nepoznali. My si niekedy ani neuvedomujeme, akú silu má obyčajný potlesk a ako veľmi môže človeka ovplyvniť. Niektoré z týchto detí možno zažívajú takéto uznanie prvýkrát v živote. Zrazu sú odmenené za svoju snahu spôsobom, ktorý je pre ne výnimočný, možno až nepredstaviteľný. A práve to ich môže posúvať ďalej.
Ty si vlastne v týchto vetách vystihla celú podstatu nášho programu (smiech). Je to presne tak – stretávajú sa deti, ktoré by sa v bežnom živote možno nestretli, a na pódiu zrazu musia fungovať ako jeden celok. Neviem, či vieš, ale slovo superar v preklade znamená „prekonať“ – napríklad predsudky, prekážky, ale aj seba semého. Čo pre teba osobne znamená, že nie všetky deti majú na začiatku života rovnaké príležitosti a rovnakú štartovaciu čiaru?
V skutočnosti nikto z nás nemá úplne rovnakú štartovaciu čiaru. Každý žijeme svoj vlastný život a máme iné podmienky. Mojím prianím je, aby všetky deti mali rovnaké príležitosti. Myslím si, že pomáhať tým, ktoré ich majú menej, má veľký zmysel. Vďaka takýmto programom sa môžu dostať do prostredia, ktoré by inak možno nepoznali, a objaviť možnosti, o ktorých dovtedy ani netušili.
Práve preto je dôležité, aby deti dostávali príležitosti skúšať nové veci, stretávať sa s inými ľuďmi a zažívať úspech. Takéto skúsenosti im môžu pomôcť lepšie spoznať samých seba, získať väčšiu istotu a uvedomiť si, že majú čo ponúknuť. A možno si vďaka nim začnú predstavovať aj budúcnosť, ktorú si predtým nevedeli predstaviť.

Keď sa rozhodujete, koho alebo čo podporíte, čo je pre teba dôležité? Potrebuješ vidieť konkrétne výsledky a vedieť, čo presne tvoj dar zmení?
My väčšinou nepodporujeme jednotlivých ľudí v tom zmysle, že by sme si sadli a rozmýšľali, komu a koľko peňazí dáme. To sa stáva málokedy, možno v rámci rodiny alebo medzi blízkymi. Dôležité pre nás sú najmä dve veci: aby tie peniaze boli využité na dobrý účel a dôvera. Teda, aby neboli zneužité – lebo aj to sa žiaľ stáva. Superar spĺňa oboje.
No žiaľ, nedá sa podporiť každého…
Bodaj by áno (smiech). Riešime aj to, či oblasť a projekt, ktorý chceme podporiť bude mať systémový dopad – kam až to môže viesť a či rozhýbeme snehovú guľu. Medzi takéto oblasti určite patrí veda a vzdelávanie. Keď investujeme do vedy a vzdelávania, môže z toho mať úžitok celá krajina – aj ďalšie generácie.
To je zaujímavé, pretože aj pri Superar sa snažíme pozerať ďalej než na jeden koncert – hoci ten môže vyzerať veľkolepo. Je to však len časť skladačky. Tiež sa zázraky neudejú za jeden školský rok. Ale keď deti dostanú príležitosť rozvíjať svoj potenciál – bez ohľadu na „talent“ a zažijú ocenenie, vtedy sa tie zázraky postupne začnú diať.
Presne. Keď sa pozrieš napríklad aj na vedcov, ktorí na Slovensku robia výnimočné veci, často o nich ani nevieme. Potom ich niekto ocení, predstaví ich verejnosti a zrazu vidíme, aké schopnosti a kapacity tu máme. Sleduješ v priamom prenose, čo sa udeje, keď títo ľudia dostanú priestor a niekto ich ocení, má to veľký význam. Môžu ukázať, čo robia, a predstaviť svoju prácu širšiemu publiku. Získajú podporu a zároveň môžu inšpirovať ďalších ľudí.
Je dôležité aj to, aby mladí ľudia videli, že sa oplatí ísť za svojimi záujmami, študovať a venovať sa (napríklad) vedeckému výskumu. Keď majú pred sebou konkrétne príklady ľudí, ktorým sa podarilo niečo dosiahnuť, môžu ich povzbudiť, aby sa vybrali podobným smerom. A to sa bavíme o ľuďoch, z ktorých väčšina mala podnetné prostredie a možnosti sa realizovať sa. A napriek tomu je očividné, čo s nimi spraví uznanie. Keď si to premietneme na život dieťaťa, ktoré takéto možnosti nemá, tam je ten efekt ešte mnohásobnejší.

Keď už hovoríme o násobení, chcem ti osobitne poďakovať za to, že ste sa s manželom zapojili aj do našej nedávnej kampane na rozšírenie Superar do lokalít, kde majú deti menej príležitostí na rozvoj. Rozhodli ste sa znásobiť každý dar, ktorý sme v kampani získali, takže vďaka vám mala podpora každého darcu ešte väčší dosah. Čo ťa na tomto princípe oslovilo? Vnímaš v ňom aj príležitosť zapojiť do podpory viac ľudí a ukázať im, že aj ich príspevok môže mať väčší dosah?
Je to podľa mňa iný typ podpory. Keď sa dar znásobí, jeho dosah je zrazu oveľa väčší, než by bol sám osebe. A páči sa mi na tom aj to, že sa do toho zapájajú ďalší ľudia. Nie je to len o jednom väčšom dare, ale o tom, že každý človek, ktorý sa rozhodne prispieť, pomáha vytvárať niečo väčšie.
Náš príspevok tak vlastne pomáhal znásobiť aj rozhodnutie ostatných darcov podporiť Superar. Ich peniaze mali vďaka tomu väčší účinok a spolu sa mohli premeniť na konkrétne príležitosti pre deti v nových lokalitách. A práve to mi dáva zmysel – že peniaze nezostanú len sumou na účte, ale pomôžu rozbehnúť niečo, čo môže mať dlhodobejší dosah.
Na záver sa ťa chcem opýtať ešte jednu vec. Predstav si človeka, ktorý Superar pozná, páči sa mu, čo robíme, možno chodí aj na naše koncerty, ale zatiaľ nás nepodporil. Čo by si mu odkázala?
Už som spomínala dôveru. Tá rastie s tým, keď človeka spoznám aj osobne. Viem, s kým sa rozprávam, a poznám aspoň časť príbehu človeka, ktorý za tým všetkým stojí. To je pri rozhodovaní o podpore dôležité. A hoci Superar je trochu mimo oblastí, ktoré bežne podporujeme, ale ide o deti, a to je pre nás dôležité. Myslím si, že keď deťom pomôžeme a dáme im príležitosť, môžeme im otvoriť obzory. Môžu zistiť, že existujú aj iné možnosti a že si môžu vybrať vlastnú cestu. Dôležité je dať im slobodu premýšľať o sebe a o tom, čo by chceli v živote robiť.
A možno je na tom najkrajšie práve to, že za každým darom je niekto, komu záleží na tom, aby deti mali viac možností. Keď sa tieto rozhodnutia spoja, môžu pomôcť otvoriť dvere aj tam, kde by inak zostali zatvorené. A niekedy práve takáto príležitosť môže byť začiatkom niečoho, čo si dnes ešte ani nevieme predstaviť.
Ďakujem Milka.
