Hudobná výchova stojí v školstve často na okraji záujmu a o dôstojné miesto vo vzdelávacom systéme musí opakovane bojovať. Pritom predstavuje obrovský potenciál, ako hravo priniesť deťom aktivity a poznatky smerujúce k tomu, čo spoločnosť potrebuje. O činnostnej hudobne výchove sme sa rozprávali s Oľgou Bystrianskou – jednou z odborných pedagogičiek vzdelávacieho programu Superar. Oľga nám v rozhovore prezradila:
- v čom sú jej hodiny iné
- o čo by sme prišli, keby sa zrušila hudobná výchova
- či možno hudobnú výchovu hodnotiť pomocou IT systému
- ako by mal vyzerať dobrý učiteľ
Hudobnú výchovu mnohí poznáme ako čítanie z učebnice, kreslenie nôt, memorovanie skladateľov a rokov, kedy vznikli tie najdôležitejšie diela. Ja ako človek, ktorý nevie spievať, som mala z tohto predmetu na základnej škole veľký stres, pretože sme po jednom stáli pred tabuľou, spievali a keď som netrafila správny tón, prišlo upozornenie a hanba. Ty však učíš hudobnú výchovu inak – nezameriavaš sa na výkon jednotlivca. Prečo?
Hudba je súčasťou dieťaťa už od prenatálneho veku. Preto je pre každého človeka prirodzenou výbavou. Hudba je všade okolo nás. Z tejto informácie vychádza aj moja výučba. Pomocou činnostnej hudobnej výchovy nenásilne vtiahnem žiaka do sveta hudby veľmi prirodzeným a hravým spôsobom. Naše aktivity na hudobnej výchove vediem síce skupinovo, ale iba touto cestou sa dostanem nenápadne k jednotlivcovi a môžem vplývať zároveň aj na jeho individualitu. Pomocou činnostnej hudobnej výchovy rozvíjam v dieťati všetky jeho kompetencie, ktoré sú kľúčové pre uplatnenie sa v budúcom živote.
Čo pre teba znamená slovo „výchova“ v slovnom spojení „hudobná výchova“?
Hudobná výchova vedie deti k hudobnému cíteniu, rozvíja ich tvorivosť, predstavivosť a fantáziu. Ak im dáme toto umenie zakúsiť v zážitkovej forme, je väčšia pravdepodobnosť, že si k nemu nájdu vzťah. Hudobnou výchovou deti vychovávame ku kultúre, kráse, estetike, spolupatričnosti a k rešpektovaniu rozdielu. Som presvedčená, že kvalitnou hudobnou výchovou môže učiteľ pripraviť lepších ľudí pre spoločnosť.
Prečo si sa rozhodla pre hudobnú výchovu ty?
Hudba je mojou profesiou, k hudobnej výchove ma pritiahol Superar (úsmev). Už popri škole som sa venovala speváckym zborom rôzneho vekového obsadenia. Učila som ich intonovať, správne rytmicky spievať, tvoriť, či využívať bodypercussion (tvorenie rytmu s vlastným telom, pozn. red).
Vďaka hudobnému programu Superar som začala vnímať potrebu kvalitnej výučby hudobnej výchovy v materských a základných školách – tam, kde to všetko začína. Celý program ma fascinoval už od samého začiatku. Cez neho získavam nové poznatky a skúsenosti, ktoré aj mňa ako pedagóga a umelca kvalitatívne rozvíjajú.
O čo všetko by sme prišli, keby sa zrušil predmet hudobnej výchovy?
V dnešnej “pretechnizovanej” dobe zrušením hudobnej výchovy vezmeme deťom nielen možnosť umeleckej realizácie, hudobnej tvorivosti, ale i dôležitú psychohygienu. Základná škola rozvíja žiaka komplexne, nie iba vedomostne. Žiaľ, dnešné deti už nespievajú doma s rodičmi ako kedysi – a práve škola je potom jediné prostredie, kde môžu spoznať svoj hlas a hudobné schopnosti. Hudba je dokonca účinným liečebným nástrojom, stimuluje mozog, bunky svalov, posilňuje pozornosť a koncentráciu už od útleho veku.
Hudobný jazyk je univerzálny a vieme sa s ním dohovoriť vo svete. Hudba tak dokáže spojiť celú spoločnosť.
Skladateľ a hudobný pedagóg Carl Orff to povedal veľmi výstižne: “Každé dieťa je zrodené pre hudbu, a preto má na ňu právo.” Neberme im toto právo.
… napriek tomu však dostáva v rozvrhu málo priestoru. Čím to podľa teba je?
Myslím, že je to všeobecnou neznalosťou, čo všetko v dieťati hudobná výchova rozvíja a čím obohacuje jeho osobnosť. V zahraničí je už niekoľko štúdii, ktoré sa podrobne venujú tejto problematike. Francúzsko v roku 2018 k hudobnej výchove v základných školách priradilo do učebných osnov povinné zborové spievanie. Vyčlenili na to niekoľko miliónov eur. Umenie a kultúra je na Slovensku niekde na poslednom mieste a to sa odzrkadľuje aj v školstve.
V čom konkrétne je tvoja hodina iná?
Naša hudobná výchova je interaktívna a kreatívna. Snažím sa neustále vnímať impulzy od detí a dotvárať hodinu spolu s ich podnetmi. Deti sa hýbu, tancujú do rytmu, pracujú s vlastným telom, spievajú, hrajú na hudobných nástrojoch, dirigujú, tvoria vlastné mini – orchestre a grafické partitúry (notové zápisy, pozn.red.). Hravou metódou sa učia hudobnú abecedu, píšu noty a skladajú si vlastné rytmické príklady. Na hodine využívam aktívne počúvanie hudby, cez ktoré sa deti môžu naučiť takmer všetko, čo sa týka hudby. Cez piesne a hudobné diela spoznávame skladateľov, kultúru iných krajín a cudzie jazyky.
V Superar máme vlastné hudobné metodiky, ktoré prepájajú niekoľko predmetov naraz – napríklad matematiku, angličtinu či prírodovedu.
V rámci hudobnej výchovy sme absolvovali predstavenia pre deti v Štátnej opere v Banskej Bystrici. Vďaka popoludňajším hodinám Superar môžeme koncertovať na zaujímavých podujatiach na Slovensku a v zahraničí.
Navonok to môže vyzerať len ako zábava – spievate si, smejete sa. Čo všetko však v sebe tvoja hodina ukrýva?
Hodina hudobnej výchovy ukrýva v sebe jeden špeciálny poklad (úsmev). Vždy keď ho s deťmi objavíme, na konci hodiny kričia: “Nie, ešte nechceme končiť!” Tým pokladom je radosť z toho, čo práve robíme. Pre mňa ako učiteľa je dôležité to, aby sa deti cítili na mojej hodine dobre, bezpečne a prijaté. Hodina má jasnú štruktúru, úvodnú a záverečnú pieseň, tajné heslá, pri ktorých deti menia svoje pozície, pri veľkej rozprave sa bez slova utíšia. Keď vidím, že strácajú pozornosť, vytiahnem aktivitu na jej stimuláciu a potom pokračujeme. Občas bývajú unavení, hlavne v piatok, vtedy si oddýchneme pri minútke ticha.
Ako vyzerá tvoja príprava na hodinu?
Vždy si predstavím triedu, s ktorou budem pracovať. Hlavne jej temperament. Dokonca si niektoré triedy spájam s farbami. Podľa veku zaraďujem jednohlasný alebo viachlasný spev, výber piesní, hru na hudobných nástrojoch a aktivity, cez ktoré dosiahneme cieľ hodiny. Pri klavíri študujem nové piesne, partitúry, počúvam nahrávky, učím sa výslovnosť, inšpirujem sa kvalitnými videami, tvorím choreografie.
Cieľ hodiny je vždy jasný, ale cesta k nemu tvorivá.
Školu, na ktorej učíš, navštevujú aj deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Je učenie na nej v niečom špecifické?
Neviem to vyhodnotiť, nakoľko učím hudobnú výchovu len na tejto škole. Je pravda, že bolo obdobie, keď sme mali na škole menej detí a okolie našu školu vnímalo kritickým okom. Ale vďaka otvorenému prístupu vedenia školy, akčnému pedagogickému tímu a spolupráci so Superar, potenciál školy veľmi narástol. V škole cítiť medzi učiteľmi a žiakmi rodinnú atmosféru a vzájomnú úctu.
Čo je podľa teba najdôležitejšie pri práci s deťmi?
Tvorivosť! Vedieť ich zaujať, byť nápaditý, empatický a byť im priateľom na spoločnej ceste za vzdelaním. Viac ako známky sú dôležité dobré vzťahy a dôvera. Veď škola je ich druhým domovom.
Hudba je v niečom kontaktná, môžeme na ňu nazerať aj ako na formu komunikácie. Počas pandémie ste však o túto možnosť prišli. Ako to ovplyvnilo tvoju prácu?
Počas pandémie som učila hudobnú výchovu online. Okrem toho, že som vytvorila niekoľko videí s mojimi aktivitami, ktoré používam na hudobnej výchove, sme si pozvali na online hodiny hudobných hostí, hrali sme na kuchynských riadoch a spievali s ozvenou v počítači (úsmev). Online učenie posunulo moju spôsobilosť vo virtuálnom svete a prinieslo pre učenie veľa nových inšpirácií.
Superar Slovensko sa podieľala na projekte Songs for Europe, ktorého cieľom bola vzájomná výmena metód efektívneho prístupu k učeniu hudobnej výchovy a práce s pozornosťou. Súčasťou tohto medzinárodného projektu je aj IT systém hodnotiaci hodiny hudobnej výchovy, ktorý sa testoval práve v Detve. Povedz nám o tom viac, prosím.
Za projektom Songs for Europe stojí Gerald Wirth, ktorý je zároveň umeleckým vedúcim Viedenského chlapčenského zboru. Táto medzinárodná spolupráca nás obohatila o nové skladby, vyučovacie metódy a prepojila učiteľov a žiakov z rôznych krajín. Vďaka tomuto projektu si deti z Detvy zaspievali v koncertnej sále Muth s Viedenským chlapčenským zborom. Rakúska televízia ORF natočila o tejto spolupráci zaujímavý dokument. Už len vidieť koncertné priestory a školu Viedenského chlapčenského zboru bol pre naše deti veľkým zážitkom.
Čo pre znamená hudba pre teba osobne?
Hudba je nielen povolaním, ale i neoddeliteľnou súčasťou môjho života. S hudbou sa nikdy nenudím a stále mi ponúka niečo nové a fascinujúce. Neustále rozvíja moju osobnosť v rôznych líniách.
Keby teraz stíchla všetka hudba sveta, vo mne by ešte určite znela.
Ovplyvnil teba niektorý z učiteľov, keď si chodila do školy?
Áno. Bolo ich niekoľko. Na základnej škole, strednej a aj vysokej škole som mala výborných učiteľov. Každý z nich ma obohatil niečím iným. Na základnej škole to bola triedna učiteľka so svojim ľudským, priam materinským prístupom, na strednej škole ma profesorka inšpirovala precíznosťou a dôslednosťou v tom, čo robím. Na vysokej škole mi pán profesor odovzdal zápal, nadšenie pre umenie a otvorenosť pre nové výzvy.
Aký by mal byť podľa teba dobrý učiteľ?
Vieme, že dobrý učiteľ musí spĺňať niekoľko kvalitatívnych kritérií.
No v prvom rade by mal mať dobré srdce a ľudský prístup.
Ďakujem za rozhovor, Oľga!
Narodila sa v Lučenci, kde študovala hru na klavír v ZUŠ, v triede pani učiteľky Kataríny Acélovej. Ďalej pokračovala na Konzervatóriu J.L.Bellu v Banskej Bystrici v odbore cirkevná hudba. Prvé vysokoškolské štúdium absolvovala na Janáčkovej akadémii v Brne, v organovej triede profesorky Kamily Klugarovej. Počas tohto štúdia absolvovala zahraničnú stáž v holandskom Groningene – v triede Thea Jellemu. V roku 2007 pokračovala v ďalšom vysokoškolskom štúdiu na Akadémii Umení v triede profesora Štefana Sedlického, v odbore dirigovanie zboru, ktoré zavŕšila v roku 2018 dizertačnou skúškou. Vo svojej rodnej farnosti Breznička založila v roku 2000 Chrámový zbor Campana, ktorý viedla do roku 2015. Zbor pod jej vedením získal ocenenia doma i v zahraničí a vydal CD nosič pod názvom Pater Meus. K tomuto zboru vytvorila a viedla prípravný detský spevácky zbor Campanella. V rokoch 2014-2015 spolupracovala s Dievčenským zborom Konzervatória J.L.Bellu a v rokoch 2015-2018 s akademickým zborom Canzona Neosolium. V roku 2010 stála pri zrode Ženského speváckeho zboru Belius, ktorý diriguje dodnes. Zbor pod jej vedením získal mnoho ocenení, uviedol premiéru nových skladieb od súčasných slovenských skladateľov a vydal niekoľko CD nosičov. V súčasnosti pôsobí ako lektorka a dirigentka v medzinárodnom vzdelávacom projekte Superar. Pedagogicky pôsobí v ZUŠ Stožok a na Konzervatóriu J.L.Bellu v Banskej Bystrici. Ako odborný garant úspešne zastrešuje festival Cantate v Nitre a festival Zborová pieseň v srdci Slovenska v Banskej Bystrici. Od roku 2018 je členkou poradného zboru pre zborový spev na Slovensku.
