Oľga Bystrianska: Kvalitnou hudobnou výchovou môže učiteľ pripraviť lepších ľudí pre spoločnosť

Hudobná výchova stojí v školstve často na okraji záujmu a o dôstojné miesto vo vzdelávacom systéme musí opakovane bojovať. Pritom predstavuje obrovský potenciál, ako hravo priniesť deťom aktivity a poznatky smerujúce k tomu, čo spoločnosť potrebuje. O činnostnej hudobne výchove sme sa rozprávali s Oľgou Bystrianskou – jednou z odborných pedagogičiek vzdelávacieho programu Superar.
Oľga Bystrianska

Oľga nám v rozhovore prezradila:

  • v čom sú jej hodiny iné
  • o čo by sme prišli, keby sa zrušila hudobná výchova
  • či možno hudobnú výchovu hodnotiť pomocou IT systému
  • ako by mal vyzerať dobrý učiteľ

Hudobnú výchovu mnohí poznáme ako čítanie z učebnice, kreslenie nôt, memorovanie skladateľov a rokov, kedy vznikli tie najdôležitejšie diela. Ja ako človek, ktorý nevie spievať, som mala z tohto predmetu na základnej škole veľký stres, pretože sme po jednom stáli pred tabuľou, spievali a keď som netrafila správny tón, prišlo upozornenie a hanba. Ty však učíš hudobnú výchovu inak – nezameriavaš sa na výkon jednotlivca. Prečo?

Hudba je súčasťou dieťaťa už od prenatálneho veku. Preto je pre každého človeka prirodzenou výbavou. Hudba je všade okolo nás. Z tejto informácie vychádza aj moja výučba. Pomocou činnostnej hudobnej výchovy nenásilne vtiahnem žiaka do sveta hudby veľmi prirodzeným a hravým spôsobom. Naše aktivity na hudobnej výchove vediem síce skupinovo, ale iba touto cestou sa dostanem nenápadne k jednotlivcovi a môžem vplývať zároveň aj na jeho individualitu. Pomocou činnostnej hudobnej výchovy rozvíjam v dieťati všetky jeho kompetencie, ktoré sú kľúčové pre uplatnenie sa v budúcom živote.

Čo pre teba znamená slovo „výchova“ v slovnom spojení „hudobná výchova“?

Hudobná výchova vedie deti k hudobnému cíteniu, rozvíja ich tvorivosť, predstavivosť a fantáziu. Ak im dáme toto umenie zakúsiť v zážitkovej forme, je väčšia pravdepodobnosť, že si k nemu nájdu vzťah. Hudobnou výchovou deti vychovávame ku kultúre, kráse, estetike, spolupatričnosti a k rešpektovaniu rozdielu. Som presvedčená, že kvalitnou hudobnou výchovou môže učiteľ pripraviť lepších ľudí pre spoločnosť.

Prečo si sa rozhodla pre hudobnú výchovu ty?

Hudba je mojou profesiou, k hudobnej výchove ma pritiahol Superar (úsmev). Už popri škole som sa venovala speváckym zborom rôzneho vekového obsadenia. Učila som ich intonovať, správne rytmicky spievať, tvoriť, či využívať bodypercussion (tvorenie rytmu s vlastným telom, pozn. red).

Vďaka hudobnému programu Superar som začala vnímať potrebu kvalitnej výučby hudobnej výchovy v materských a základných školách – tam, kde to všetko začína. Celý program ma fascinoval už od samého začiatku. Cez neho získavam nové poznatky a skúsenosti, ktoré aj mňa ako pedagóga a umelca kvalitatívne rozvíjajú.

O čo všetko by sme prišli, keby sa zrušil predmet hudobnej výchovy?

V dnešnej “pretechnizovanej” dobe zrušením hudobnej výchovy vezmeme deťom nielen možnosť umeleckej realizácie, hudobnej tvorivosti, ale i dôležitú psychohygienu. Základná škola rozvíja žiaka komplexne, nie iba vedomostne. Žiaľ, dnešné deti už nespievajú doma s rodičmi ako kedysi – a práve škola je potom jediné prostredie, kde môžu spoznať svoj hlas a hudobné schopnosti. Hudba je dokonca účinným liečebným nástrojom, stimuluje mozog, bunky svalov, posilňuje pozornosť a koncentráciu už od útleho veku.

Hudobný jazyk je univerzálny a vieme sa s ním dohovoriť vo svete. Hudba tak dokáže spojiť celú spoločnosť.

Skladateľ a hudobný pedagóg Carl Orff to povedal veľmi výstižne: “Každé dieťa je zrodené pre hudbu, a preto má na ňu právo.” Neberme im toto právo.

… napriek tomu však dostáva v rozvrhu málo priestoru. Čím to podľa teba je?

Myslím, že je to všeobecnou neznalosťou, čo všetko v dieťati hudobná výchova rozvíja a čím obohacuje jeho osobnosť. V zahraničí je už niekoľko štúdii, ktoré sa podrobne venujú tejto problematike. Francúzsko v roku 2018 k hudobnej výchove v základných školách priradilo do učebných osnov povinné zborové spievanie. Vyčlenili na to niekoľko miliónov eur. Umenie a kultúra je na Slovensku niekde na poslednom mieste a to sa odzrkadľuje aj v školstve.

V čom konkrétne je tvoja hodina iná?

Naša hudobná výchova je interaktívna a kreatívna. Snažím sa neustále vnímať impulzy od detí a dotvárať hodinu spolu s ich podnetmi. Deti sa hýbu, tancujú do rytmu, pracujú s vlastným telom, spievajú, hrajú na hudobných nástrojoch, dirigujú, tvoria vlastné mini – orchestre a grafické partitúry (notové zápisy, pozn.red.). Hravou metódou sa učia hudobnú abecedu, píšu noty a skladajú si vlastné rytmické príklady. Na hodine využívam aktívne počúvanie hudby, cez ktoré sa deti môžu naučiť takmer všetko, čo sa týka hudby. Cez piesne a hudobné diela spoznávame skladateľov, kultúru iných krajín a cudzie jazyky.

V Superar máme vlastné hudobné metodiky, ktoré prepájajú niekoľko predmetov naraz – napríklad matematiku, angličtinu či prírodovedu.

V rámci hudobnej výchovy sme absolvovali predstavenia pre deti v Štátnej opere v Banskej Bystrici. Vďaka popoludňajším hodinám Superar môžeme koncertovať na zaujímavých podujatiach na Slovensku a v zahraničí.

Navonok to môže vyzerať len ako zábava – spievate si, smejete sa. Čo všetko však v sebe tvoja hodina ukrýva?

Hodina hudobnej výchovy ukrýva v sebe jeden špeciálny poklad (úsmev). Vždy keď ho s deťmi objavíme, na konci hodiny kričia: “Nie, ešte nechceme končiť!” Tým pokladom je radosť z toho, čo práve robíme. Pre mňa ako učiteľa je dôležité to, aby sa deti cítili na mojej hodine dobre, bezpečne a prijaté. Hodina má jasnú štruktúru, úvodnú a záverečnú pieseň, tajné heslá, pri ktorých deti menia svoje pozície, pri veľkej rozprave sa bez slova utíšia. Keď vidím, že strácajú pozornosť, vytiahnem aktivitu na jej stimuláciu a potom pokračujeme. Občas bývajú unavení, hlavne v piatok, vtedy si oddýchneme pri minútke ticha.

Ako vyzerá tvoja príprava na hodinu?

Vždy si predstavím triedu, s ktorou budem pracovať. Hlavne jej temperament. Dokonca si niektoré triedy spájam s farbami. Podľa veku zaraďujem jednohlasný alebo viachlasný spev, výber piesní, hru na hudobných nástrojoch a aktivity, cez ktoré dosiahneme cieľ hodiny. Pri klavíri študujem nové piesne, partitúry, počúvam nahrávky, učím sa výslovnosť, inšpirujem sa kvalitnými videami, tvorím choreografie.

Cieľ hodiny je vždy jasný, ale cesta k nemu tvorivá.

Školu, na ktorej učíš, navštevujú aj deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Je učenie na nej v niečom špecifické?

Neviem to vyhodnotiť, nakoľko učím hudobnú výchovu len na tejto škole. Je pravda, že bolo obdobie, keď sme mali na škole menej detí a okolie našu školu vnímalo kritickým okom. Ale vďaka otvorenému prístupu vedenia školy, akčnému pedagogickému tímu a spolupráci so Superar, potenciál školy veľmi narástol. V škole cítiť medzi učiteľmi a žiakmi rodinnú atmosféru a vzájomnú úctu.

Čo je podľa teba najdôležitejšie pri práci s deťmi?

Tvorivosť! Vedieť ich zaujať, byť nápaditý, empatický a byť im priateľom na spoločnej ceste za vzdelaním. Viac ako známky sú dôležité dobré vzťahy a dôvera. Veď škola je ich druhým domovom.

Hudba je v niečom kontaktná, môžeme na ňu nazerať aj ako na formu komunikácie. Počas pandémie ste však o túto možnosť prišli. Ako to ovplyvnilo tvoju prácu?

Počas pandémie som učila hudobnú výchovu online. Okrem toho, že som vytvorila niekoľko videí s mojimi aktivitami, ktoré používam na hudobnej výchove, sme si pozvali na online hodiny hudobných hostí, hrali sme na kuchynských riadoch a spievali s ozvenou v počítači (úsmev). Online učenie posunulo moju spôsobilosť vo virtuálnom svete a prinieslo pre učenie veľa nových inšpirácií.

Superar Slovensko sa podieľala na projekte Songs for Europe, ktorého cieľom bola vzájomná výmena metód efektívneho prístupu k učeniu hudobnej výchovy a práce s pozornosťou. Súčasťou tohto medzinárodného projektu je aj IT systém hodnotiaci hodiny hudobnej výchovy, ktorý sa testoval práve v Detve. Povedz nám o tom viac, prosím.

Za projektom Songs for Europe stojí Gerald Wirth, ktorý je zároveň umeleckým vedúcim Viedenského chlapčenského zboru. Táto medzinárodná spolupráca nás obohatila o nové skladby, vyučovacie metódy a prepojila učiteľov a žiakov z rôznych krajín. Vďaka tomuto projektu si deti z Detvy zaspievali v koncertnej sále Muth s Viedenským chlapčenským zborom. Rakúska televízia ORF natočila o tejto spolupráci zaujímavý dokument. Už len vidieť koncertné priestory a školu Viedenského chlapčenského zboru bol pre naše deti veľkým zážitkom.

Čo pre znamená hudba pre teba osobne?

Hudba je nielen povolaním, ale i neoddeliteľnou súčasťou môjho života. S hudbou sa nikdy nenudím a stále mi ponúka niečo nové a fascinujúce. Neustále rozvíja moju osobnosť v rôznych líniách.

Keby teraz stíchla všetka hudba sveta, vo mne by ešte určite znela.

Ovplyvnil teba niektorý z učiteľov, keď si chodila do školy?

Áno. Bolo ich niekoľko. Na základnej škole, strednej a aj vysokej škole som mala výborných učiteľov. Každý z nich ma obohatil niečím iným. Na základnej škole to bola triedna učiteľka so svojim ľudským, priam materinským prístupom, na strednej škole ma profesorka inšpirovala precíznosťou a dôslednosťou v tom, čo robím. Na vysokej škole mi pán profesor odovzdal zápal, nadšenie pre umenie a otvorenosť pre nové výzvy.

Aký by mal byť podľa teba dobrý učiteľ?

Vieme, že dobrý učiteľ musí spĺňať niekoľko kvalitatívnych kritérií.
No v prvom rade by mal mať dobré srdce a ľudský prístup.

Ďakujem za rozhovor, Oľga!


Narodila sa v Lučenci, kde študovala hru na klavír v ZUŠ, v triede pani učiteľky Kataríny Acélovej. Ďalej pokračovala na Konzervatóriu J.L.Bellu v Banskej Bystrici v odbore cirkevná hudba. Prvé vysokoškolské štúdium absolvovala na Janáčkovej akadémii v Brne, v organovej triede profesorky Kamily Klugarovej. Počas tohto štúdia absolvovala zahraničnú stáž v holandskom Groningene – v triede Thea Jellemu. V roku 2007 pokračovala v ďalšom vysokoškolskom štúdiu na Akadémii Umení v triede profesora Štefana Sedlického, v odbore dirigovanie zboru, ktoré zavŕšila v roku 2018 dizertačnou skúškou. Vo svojej rodnej farnosti Breznička založila v roku 2000 Chrámový zbor Campana, ktorý viedla do roku 2015. Zbor pod jej vedením získal ocenenia doma i v zahraničí a vydal CD nosič pod názvom Pater Meus. K tomuto zboru vytvorila a viedla prípravný detský spevácky zbor Campanella. V rokoch 2014-2015 spolupracovala s Dievčenským zborom Konzervatória J.L.Bellu a v rokoch 2015-2018 s akademickým zborom Canzona Neosolium. V roku 2010 stála pri zrode Ženského speváckeho zboru Belius, ktorý diriguje dodnes. Zbor pod jej vedením získal mnoho ocenení, uviedol premiéru nových skladieb od súčasných slovenských skladateľov a vydal niekoľko CD nosičov. V súčasnosti pôsobí ako lektorka a dirigentka v medzinárodnom vzdelávacom projekte Superar. Pedagogicky pôsobí v ZUŠ Stožok a na Konzervatóriu J.L.Bellu v Banskej Bystrici. Ako odborný garant úspešne zastrešuje festival Cantate v Nitre a festival Zborová pieseň v srdci Slovenska v Banskej Bystrici. Od roku 2018 je členkou poradného zboru pre zborový spev na Slovensku.

Facebook
WhatsApp
LinkedIn
Email

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Viete si predstaviť škôlkárov počúvať klasickú hudbu? Tí naši to robia celkom pravidelne! Dôvodom je aktívne počúvanie a vnímanie cez to, čo im je blízke - farby alebo pohyb. Keď sme si s našimi drobcami pustili Tanec škriatkov od Antonína Dvořáka, rozmanitosť detí sa krásne prejavila!
Pozeráte sa na pódium. Ste jedným z 20 000 ľudí zhypnotizovaných obrovskou vlnou energie. Koncentruje sa na hlavnom pódiu Szigetu - jedného z najväčších festivalov Európy. Na pódiu stojí zbor 500 detí, usmievajú sa, niektoré prirodzene tancujú. Všetci, vrátane vás, spievajú „One love. One heart. Let´s get together and feel allright.“
Rok 2022 bol pre nás jedným z najúspešnejších, no zároveň najťažších. Ako organizácia sme výrazne narástli a v programe máme dvakrát toľko detí, ako v predchádzajúcom roku. Rekordné prihlasovanie je aj výsledkom rozšírenia Superar o novú lokalitu, no najmä vyjadrením túžby detí po sociálnom kontakte a nových zážitkoch po ukončení pandemických opatrení. Videli sme to na ich bezprostredných reakciách, keď sme začali opäť spievať naživo.
Svoju nomináciu na cenu Učiteľa Slovenska 2022 chápe naša pedagogička Oľga Bystrianska ako reprezentáciu hudobnej výchovu a jej potenciálu. “Hudobnou výchovou deti vychovávame ku kultúre, kráse, estetike, spolupatričnosti a k rešpektovaniu rozdielu. Som presvedčená, že kvalitnou hudobnou výchovou môže učiteľ pripraviť lepších ľudí pre spoločnosť,” hovorí.